Cirkus-svet
Hru Janusza Glowackeho Štvrtá sestra už uviedli na Slovensku v profesionálnych divadlách: v Činohre SND a v Štátnom divadle v Košiciach. V oboch prípadoch inscenátori pristupovali k textu s pietou. V oboch prípadoch vnímali Glowackeho zobrazenie Ruska 90. rokov dvadsiateho storočia ako bernú mincu. Pritom hra poľského dramatika predstavuje skôr divadelne vykonštruovanú, bizarne nadsadenú predstavu o moskovskom živote tej doby, o živote plnom mafiánov, vodky a napoly bezradných žien.
Skupina HomoDram prečítala text inými očami, než bolo dosiaľ na Slovensku zvykom. Svet Glowackeho hry interpretovali ako výsostne divadelný a štylizovaný, nasýtený javiskovými trikmi a atrakciami rôzneho druhu. Nedali sa zlákať ani platonickou narážkou na Čechovove Tri sestry a to je dobré. Nesnažili sa o hlbokomyseľné psychologizovanie a vytváranie ponášok na tzv. čechovovskú atmosféru. Dej umiestnili do cirkusovej arény. Roly zverili klaunom a text podrobili radikálnej úprave a škrtom. Predstavili nám cirkus-svet, v ktorom sú všetci ľudia v podstate cirkusantmi. Mafiáni akože strieľajú z farebných detských vodných pištoliek, Mladík, prezlečený za prostitútku, chodí s neoholenou bradou, všetci zúčastnení predvádzajú nejaké cirkusové čísla…
Originálny spôsob uchopenia hry, hravosť, vtip a súhra celého súboru sú hlavnými devízami tejto inscenácie. Veríme, že s narastajúcimi skúsenosťami mladí divadelníci naberú aj viac hereckej istoty.
Nadežda Lindovská
Do Moskvy?
Nie, do cirkusovo pozlátenej Ameriky!
Po Čechovových Troch sestrách zľahla zem. Do Moskvy sa už nikomu nežiada, pištole nahradili kalašnikovy, vojakov mafia a zo širokej ruskej duše ostáva len torzo vycicaných životov. Čo je ešte dôležité, lebo je čas rodovej rovnosti, z brata sa stala štvrtá sestra. Głowackeho. A vlastne, za všetkým hľadaj Ameriku.
Pomerne mladý súbor Homodram (2005) sa pustil do svojej vízie Štyroch sestier. Aby umocnil svoju výpoveď, zároveň jej dodal divadelnosť a vytvoril priestor hermeticky uzavretý, aby nič a nikto v skutočnosti neunikol. Za základný inscenačný princíp si vybral cirkus. Tradičný realistický byt tak nahradila manéž, v ktorej sa predvádza, tak trocha hazarduje so životom, a kde je za každým pohybom neuveriteľne veľa driny. Cirkusantský život je ťažký, rovnako, ako je stále ťažký život troch sestier. Svet sa premenil na cirkus a život v ňom sa už nezdá byť len sympatickým a vzrušujúcim pozlátkom, ale výsledkom ťažkej drezúry principála.
Herci nemali problém s rýchlym prestrihávaním medzi dvomi zvolenými rovinami, respektíve zvolenými hereckými prístupmi. Do priestoru manéže sa dostali celkom jednoducho. Dokonca by sme povedali, že najmä divadelne. Nasadili si klaunský nos a zrazu sa svetlá reflektorov rozsvietili celkom inak. Cirkusová artistnosť, „mrštnosť“ a poriadna dávka energie napĺňali všetky situácie v cirkuse. Zostavili ich z jednoduchých, ale celkom vtipných a účinných cirkusových a divadelných trikov. Tieto situácie mali v sebe výraznejší náboj, čo celkom kontrastovalo k realisticky hraným situáciám. Mladí herci ich síce prežívali a stávali sa prežívajúcimi javiskovými postavami, no predsa niektorým situáciám škodilo pomalé tempo, či slabšia energia vložená do hrania alebo uvoľnenosť a strata napätia. Využitie civilného prístupu v realistických scénach a cirkusového sveta vytvorilo silné pnutie, ktoré aj bez porozumenia textu hovorilo akoby o dvoch póloch života. O tom „vysvietenom, nacvičenom a vzrušujúcom“ i o tom, ktorý je za ním, o tom fádnom, sivom, obyčajnom a navyše aj tragickom.
V Štvrtej sestre sme sa presvedčili, že všetko je pohyb v jednom kruhu a beh okolo jednej manéže, že každý je tak trocha tragický klaun s detskými snami zakreslenými v komikse. A vlastne sa len potvrdilo ono čechovovské, že do Moskvy sa nedá dostať.
Miriam Kičiňová
